O fanzinoch a samizdatoch bola už viac krát reč na mojom blogu MUZIKA-KOMUNIKA, napríklad tu:
No, už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou venovať sa periodikám a časopisom zameraným na tvorbu ľudí s mentálnym postihnutím, prípadne s iným hendikepom. Pokúsim sa stručne popísať fenomén tvorby časopisov v ktorých sa prezentuje tvorba (či už literárna, či výtvarná) ľudí ktorí sú hendikepovaní. Teda najmä tým časopisom ktoré vznikajú z podkladov a príspevkov práve týchto ľudí. Svojím spôsobom majú tiež svoje špecifická ako je to u subkultúrne orientovaných samizdatov. Tým že som v minulosti vzniku podobných časopisov napomáhal a aj v súčasnosti sa na ich tvorbe (spolu)podieľam, zo záujmom pozorujem podobné časopisy z iných podobných zariadení a domovov sociálnych služieb. A všimol som si viacero spoločných znakov. Jednoduchý prístup, skratkovitý a zredukovaný literárny prejav, autentickosť v texte. Imponuje mi to. Tvorba ľudí s mentálnym postihnutím je pre mňa inšpirujúca. Je slobodná v pravom slova zmysle, nezávislá od konvencií, prípadne od názorov druhých. Je to pekná vec. A ja sa snažím túto peknú vec zachytiť a zvečniť ju na papier. Niekedy sa mi to darí viac, inokedy menej. Treba spomenúť, že časopis tvorím zo zámerom širšieho kontextu - sociálneho, edukatívneho a aj terapeutického. Je zameraný na rozvoj a podporu grafomotorických schopností klientov s mentálnym postihnutím, na rozvoj ich fantázie, stimulovanie pamäte a schopnosti vytvárania súvislostí.
Momentálne sa snažím spolutvoriť časopis s názvom Na kolene, ktorý vzniká takpovediac "na kolene". Príspevky sú zložené z tvorby našich klientov navštevujúcich náš Domov sociálnych služieb.
Dve čísla samizdatu "Na kolene" - časopis pre tvorbu ľudí s mentálnym postihnutím
V minulosti som kompiloval podobný samizdat pod názvom ...tri bodky.
Všetkých šesť čísel časopisu ...tri bodky
Pokračovanie nabudúce...
Mišo
