pondelok 31. júla 2017

DRSNÁ ŠKOLA v SNG


S mojim mladším synom, ktorý ešte nechodí do školy, sme si boli nedávno pozrieť výstavu v SNG - Drsná škola. Odporúčam.





















Slovenská grafická škola, reprezentovaná osobnosťou a dielom Albína Brunovského, má v našich dejinách umenia neotrasiteľné postavenie. Výstava Drsná škola s touto tradíciou nepriamo súvisí, resp. konfrontuje sa s ňou a predstavuje protipól grafického myslenia a prístupu k médiu v súčasnosti u autorov s dátumom narodenia po roku 1970.
Je zameraná na výskum súčasných podôb média grafiky a ich porovnanie s tradíciou grafického žánru u nás minulých dekád 20. storočia.
Výstava, aj keď vedome a programovo venujúca sa grafike, je v širšom kontexte aj o súčasnom umení ako takom: o jeho hraniciach a presahoch, vstrebávaní rôznych žánrov, ich permutovaní, žonglovaní s nimi a o ich historizovaní. Ten grafický prešiel v aktuálnom sofistikovanom, pluralitnom, postprodukčnom a hranice prekračujúcom svete umenia svojím vývojom, pričom vybraní vystavujúci autori sa celkom odklonili od remeselne dokonalých suchých ihiel, ktoré sú s grafickým žánrom v našom prostredí obvykle spájané. 
Názov Drsná škola, vypožičaný z literatúry (Hard Boiled School) je tak trochu licenciou, na druhej strane však naozaj pomenúva rozpoznateľnú tendenciu v súčasnom umení. Koncepcia výstavy, ktorá je výsledkom opakovaného premýšľania, zvažovania, škrtania a dopĺňania autorov, je postavená tak, aby túto tendenciu rozpoznala a autorsky podchytila. Práve preto bola výsledná zostava „okresaná“ na šesť autorov: Erika Bindera (1974), Jana Čumlivského (1978), Emila Drličiaka (1973), Pala Čejku (1973), Juraja Horvátha (1975) a Tomáša Klepocha (1981). 
Tvorbu a osobnosti zúčastnených umelcov mnoho spája, aj keď niektoré spojitosti nemusia byť prvoplánovo zrejmé. Výber prezentuje relevantné vzťahy a možné presahy grafiky k voľnému umeniu (Binder), ku konceptuálnej typografii (Drličiak), k „absolútnej grafike“ (Klepoch), k úžitkovej grafike (Horváth), k dejinám umenia (Čejka) a k základom grafiky a ich presahom (Čumlivski). 
Pre protagonistov Drsnej školy je grafika každodennou nutnosťou, prirodzeným spôsobom výtvarného myslenia. Formálne im je vlastné zaujatie linorytom a v menšej miere drevorytom. Rýpané linky sú robustné, priznávajúce stopu nástroja. 
Výstava je príležitosťou sformovania „skupiny“, ktorá spolu v takomto zložení nikdy predtým nevystavovala a je postavená tematicky i podľa jednotlivých autorov. Výber je podriadený definícii školy, ale prezentácie v rámci výstavy sú pripravené monograficky. Každý zo zúčastnených autorov pracuje vo vyčlenenom priestore, čomu bola podriadená aj príprava výstavy, ktorá pripomínala skôr tvorivé sympózium. Výsledkom sú invenčné autorské kolekcie. Vybraní výtvarníci nikdy nebudú tvoriť mainstream – neformujú hlavný prúd dejín umenia, nezaznamenávajú senzačné predaje. Sú však relevantnou platformou, tvoriacou konzistentné kultúrne podhubie a generujúcou nebadané, ale vplyvné odchýlky nevyhnutné pre zdravé fungovanie scény. 
Okrem šestice autorov, predstaviteľov Drsnej školy, sa na výstave objavia aj diela – grafiky klasikov zo zbierok slovenských galérií, počnúc Albrechtom Dürerom cez Ľudovíta Fullu, Ernesta Zmetáka, Oresta Dubaya, Eugena Kréna až po Albína Brunovského. 
Kurátorská spolupráca: Lucia Gavulová


(info zo stránky SNG)



Mišo


---------------------------------------

Info:

http://www.sng.sk/en/exhibitions/1047_rough-school-contemporary-graphic-art-confronting-history

piatok 14. júla 2017

Samizdat NA KOLENE č. 6 (leto 2017)


Nové číslo NA KOLENE je vonku. Samizdat tvorby ľudí s mentálnym postihnutím.























Časopis – samizdat s názvom „Na kolene“ vychádza v periodicite zhruba 3-4 krát do roka a zameriava sa takmer výhradne na vlastnú tvorbu klientov Domova sociálnych služieb prof. Karola Matulaya. Výtvarné schopnosti našich klientov sa tu spájajú s expresívnymi výrazmi a spontánnosťou, ktorú sa snažíme zachovávať a do gramatickej, či štylistickej formy textu korekciami nejako zásadne nevstupovať. Snažíme sa zachytiť ich myšlienkové pochody, ich aktuálne emócie a celé to pretaviť do formy písaného textu. Vyslovené slová majú hodnotu, no to čo je napísané, zaváži viac. Ale zase, neberieme to však až tak veľmi vážne. Časopis sa snaží o sviežosť, insitnú hravosť, nezávislosť a nemala by v ňom fungovať auto-cenzúra. 

V minulosti (roky 2009 - 2011) som vydával podobný časopis ...tri bodky (vyšlo ich celkovo 6 čísel).

Výstava časopisu NA KOLENE sa ešte stále dá vidieť v priestoroch Kafe Scherz na Palisádoch v Bratislave: 

Pozri aj: 


Mišo